patrí medzi najväčší druh stromu nachádzajúci sa na africkom kontinente s výškou až ±75 m. Pochádza však z tropickej Ameriky, kde je národným stromom Guatemaly a Portorika. Skupiny konárov na ňom vytvárajú charakteristické vodorovné vrstvy, z ktorých tie najspodnejšie postupne zhadzuje. Borka je v mladosti hladká, ale neskôr z nej vyrážajú kužeľovité ostne spolu s impozantnými kľukatými koreňovými nábehmi, častokrát dostatočne veľkými na prekrytie dospelého človeka. Podobne ako iné veľkolepé stromy aj vlnovec je ostrovom biodiverzity. Obrovské konáre hostia celý rad iných rastlín a sú domovom obrovského množstva druhov hmyzu, vtákov, dokonca aj žiab množiacich sa v malých kalužiach medzi vetvami.
Medzi dlhými obdobiami sucha zhadzujú stromy lístie. Nekvitnú každý rok, ale keď príde ich čas, tak dokážu vyprodukovať behom jednej noci viac než 10 litrov nektáru, kvôli ktorému sú ochotní netopieri opeľovači nalietať aj 20 km. Plody majú podobu ovisnutých toboliek, z ktorých má každá aj cez 1000 semien využívaných na produkciu oleja. Hlavnou komoditou je však kapok – hodvábne jemné vlákno, ktorého chumáče obaľujú semená v tobolkách, občas sa nazýva rastlinný hodváb. Semená a vlákna sú roznášané vetrom a vďaka olejnatému povrchu a korkovej štruktúre sa semená môžu šíriť aj po riekach a moriach, čo bol spôsob akým sa vlnovec dostal do Afriky ešte pred 13 000 rokmi.
Kapokové vlákna sú duté mikrotrubičky s tenkými bunečnými stenami a voskovým povrchom, vďaka čomu sú nesmierne ľahké a zároveň, na rozdiel od bavlny, silne odpudzujú vodu. Ešte dlho po druhej svetovej vojne bol preto kapok používaný ako náplň do plávajúcich viest a záchranných kruhov. Vedľa svojej vysokej hydrofóbii je vlákno tiež výrazne olejofilné – dokáže poňať 40x viacej oleja, než samé váži. Táto vlastnosť je vynikajúca v prípade potreby oddeliť olej od vody, napríklad pri úniku ropných látok.
#vlnovec #vlnovecpatmuzny #vlnovecpetimuzny #ceibapentandra #kapok #trees #strom #stromy #les #lesy #nature #priroda
