dnes už poznáme len ako byliny, ktoré sa vzhľadom ani vzrastom na stromy nepodobajú. Mnohé uholné náleziská sú však tvorené aj touto skupinou cievnatých rastlín z obdobia karbónu z pred viac než 298 miliónmi rokov. Plavúňorasty spolu s prasličkami, papraďami, prvosemennými a nahosemennými rastlinami tvorili uhlotvorný les, ktorý bol základným zdrojom energie v období priemyselnej revolúcie a v súčasnosti ešte stále tvorí, v niektorých krajinách, významný energetický zdroj. Výška najvyššieho druhu plavúňorastu Lepidodendron v karbóne dosahovala až ±30 metrov, kde drevnatá časť tvorila asi desatinu priemeru kmeňa. Celá váha bola preto nesená vonkajšou kôrou. Rast týchto stromov bol veľmi rýchly a život krátky, od niekoľkých rokov maximálne po pár desaťročí.
Pangea z gréčtiny „všetka krajina“ bol superkontinent, v ktorom sa aj naše územie nachádzalo na úrovni rovníku, kde boli ideálne podmienky pre uhlotvorné tropické lesy. Obsah oxidu uhličitého bol v tom čase zhruba na rovnakej úrovni ako dnes, ale obsah kyslíku tvoril v atmosfére až 35 %, zatiaľ čo dnes je na úrovni 21 %. Nárast kyslíku je spojovaný s rozsiahlou kolonizáciou fotosyntetizujúcich rastlín, čo malo vplyv aj na živočíchy ako bol napr. gigantizmus článkonožcov. Nízky obsah CO2 a vysoký obsah kyslíku boli ideálnou kombináciou pre vznik doby ľadovej.
#plavunorasty #plavune #karbon #lepidodendron #pangea #trees #strom #stromy #les #lesy #nature #priroda
