Duglaska tisolistá je hneď po sekvoji vždyzelenej druhý najvyššie dorastajúci druh stromu. Za vhodných podmienok môže dosahovať výšku cez 100 m a dožíva sa od 500 do 1000 rokov. To platí hlavne pre jej domovinu, ktorou je západná časť Severnej Ameriky. Rýchlo sa rozšírila aj do ďalších oblastí sveta s podobnou klímou. Do Európy bola introdukovaná v 19. storočí a skoro sa zaradila medzi dreviny s veľkým hospodárskym potenciálom. Hlavne pre jej rýchly rast. Na Novom Zélande a v Británii zdomácnela bez problematických následkov, ktoré občas introdukované stromy prinášajú. Neskôr sa zistil aj jej priaznivý vplyv na pôdne prostredie vplyvom lepšieho rozkladu opadu. U nás sa vyskytuje približne na 1300 ha lesa, ale často ju nájdeme aj v parkoch. Uvažuje sa o nej aj ako o náhrade našej hospodársky najvyužívanejšej dreviny smreku a to v nadmorských výškach 300 – 800 m n. m.
Názov dostala po škótskom botanikovi Davidovi Douglasovi, ktorý začal s jej pestovaním už v roku 1827. Bol to jeden z prvých Európanov vidiacich v duglaske tisolistej veľký potenciál.
Ihličie duglasky je ploché, tupé, na rube s dvomi bledými pásikmi, opadáva zhruba každých 8 rokov. Ihličie po rozdrvení prijemne vonia po citrusoch. Šišky sú oproti iným domácim druhom ľahko identifikovateľné pomocou vyčnievajúcich podporných šupín.
Využitie je podobné ako pri smreku. Drevo sa pokladá za veľmi kvalitné, ale obsahuje viac živice, čo vyžaduje iné spôsoby opracovania.
#duglaska#duglaskatisolista#pseudotsugamenziesii#strom#stromy#trees#les#lesy#nature#priroda#nebojsaistdolesa
